O tom, že FoPa je Česko - Slovenský klub přátel fotografie, už asi každý ví. A proto zde přinášíme rozhovor i s modelkou Veronikou Rybárovou z Bratislavy.

V kolika ti letech jsi začínala s modelingem?

Vieš, že ani presne neviem. Odmalička ma mamina nosila po všetkých kastingoch, pretože som chcela byť herečka, speváčka a všetko možné aj nemožné. Kde bolo pódium, tam som bola aby som sa predvádzala.

Pamatuješ si první kroky v této oblasti? Třeba nějakou veselou historku?

Môj prvý „vážny“ krok bolo nafotenie profesionálneho booku. Nádherne ma nalíčili, urobili s mojimi vlasmi zázraky, vyzerala som ako profesionálka a ja som sa postavila pred objektív a stála som tam rovno v pozore ako na telesnej :D Bola som drevo. Dnes sa divím, že so mnou mali toľko trpezlivosti. Ale aj napriek tomu všetkému to bolo úžasné a príjemné fotenie a rada naňho spomínam.

Co ti ze začátku dělalo největší problémy?

Asi všetko :D nevedela som pózovať, ani sa tváriť (chcem poďakovať tým, ktorí mi pomohli sa do toho dostať), nevedela som ako chodiť na kastingy, vlastne na začiatku som nevedela nič. Na kastingy som chodila v rifliach, botaskách, dokonca žabkách. Potom som si deň pred jedným dôležitým kastingom kúpila svoje prvé „štekličky“ a učila som sa v nich chodiť v ten večer doma na koberci :D Věděla jsi od malička, že se tomu chceš věnovat? Od malička som chcela byť speváčkou, ako Miška Paštéková :D. Ako každé dieťa som mala plno snov a ideálov, dnes už tým ideálom je žiť ako chcem a ako sa mi páči. A k tomu patrí aj fotenie. Je to niečo čo ma nesmierne baví.

Co tvoje rodina a modeling? Jde to dohromady?

Mám úžasnú rodinu, ktorá ma vždy vo všetkom podporovala a za to som im nesmierne vďačná. Myslím, že bez toho by to asi ani nešlo, prvotné investície za mňa platili rodičia a keď som prišla z ďalšieho kastingu, že to opäť nevyšlo, boli to zasa oni čo ma chlácholili. Mám v nich stále neskutočnú oporu.

Bereš modeling na plný úvazek a nebo spíše jen jako přivýdělek? Je složité se živit modelingem?

Živiť je silné slovo. Modeling ma neživí. Je to skôr istá časť mňa, môj koníček, moja radosť. Myslím, že keby ma ozaj mal živiť už by ma to tak nebavilo. Aj keď korunky vždy potešia.

Jaké byly tvé největší úspěchy za tu dobu ?

Obrovským úspechom je každý spokojný fotograf, každá pekná fotka. Ale pre mňa osobne najväčším bola fotka v časopise Hair&beauty.

Když někde uvidíš svou fotografii, pozastavíš se nad ní a nebo to bereš jako formalitu?

Keď som uvidela svoju fotku v časopise, cítila som sa ako hviezda :D Avšak snažím sa byť na seba náročná a len tak sa s niečím neuspokojiť, ale aj ten najmenší úspech dokáže zahriať pri srdiečku. A ten pocit je jedným z dôvodov, prečo to robím.

Na co by si měly dát začínající modelky pozor?

Je toho strašne veľa: na agentúry, na fotografov, na modelky... aj na seba. Treba si vedieť zvážiť, ktorú agentúru nie, najlepšie zistiť si o nej nejaké referencie. Nie každá je naozaj seriózna. Podobne je to aj s fotografmi (prepáčte mi páni fotografi, ale sami viete, že nie každý váš kolega je ozaj seriózny). A treba sa tiež snažiť, aby ste aj vy boli ku všetkým seriózne. Nikto nechce oduté hviezdičky, ktoré všade meškajú a rušia fotenia hodinu pred začiatkom.

Cestuješ kvůli modelingu i mimo republiku nebo se pohybuješ jen ve svém kraji?

Mimo republiky som nefotila. Mám 168 cm a agentúry posielajú modelky do zahraničia od cca 173 cm. Je to taký štandard. Už keď som začínala varovali ma, že toto bude môj najväčší hendikep. Na každom kastingu som bola tá najmenšia s najväčšími opätkami :D Ale mám teraz pár plánov tak dúfam, že aj to cestovanie príde.

Co by jsi popřála čtenářům a budoucím modelkám?

Veľa šťastia, trpezlivosti, odvahy... Verím, že ak niekto niečo chce, má za tým ísť. Pre pár nevydarených kastingov to ešte nemusíte vešať na klinec. Spôsob sa nájde a ak nie, tak sme to buď tak veľmi nechceli, alebo to tak proste malo byť.

Děkujeme modelce Veronice Rybárové za poskytnutí ukázkových fotografií a rozhovor